Volám sa Pavol Hrnčiar, mám 36 rokov a spolu so svojou partnerkou vychovávame naše dve milované dcérky. Senec je mesto, ku ktorému mám silný osobný vzťah. Moji rodičia sa sem prisťahovali, keď som bol ešte dieťa, a práve tu som začal chodiť na základnú školu. Navštevoval som ZŠ Mlynská a neskôr som vyštudoval odbor podnikanie na SOŠ v Senci na Montostroji.
Senec som si zamiloval cez školu, šport, priateľov, ktorých som tu spoznal a získal, ale aj cez jeho letnú atmosféru a pozitívne naladených ľudí. Dnes tu žijem so svojou rodinou a chcem, aby moje deti vyrastali v meste, ktoré bude aj naďalej bezpečné, živé, aktívne a bude dávať ľuďom dôvod byť naň hrdí. Tak, ako som naň hrdý aj ja.
Pracovne sa venujem akvizícii pozemkov, rozvoju území a realitám so špecializáciou na pozemky. V tomto odbore pôsobím už viac ako 10 rokov a vo svojom segmente mám vybudované meno profesionála, ktorý má za sebou množstvo rokovaní, projektov a špecifických skúseností. Moja práca je o komunikácii, hľadaní riešení a dotiahnutí vecí do konca. Tieto skúsenosti viem využiť aj pri témach týkajúcich sa rozvoja Senca. Svoje schopnosti chcem skĺbiť najmä v oblastiach, na ktoré sa chcem zamerať, a to tvorba nových ihrísk, športová infraštruktúra, budúcnosť jazera Guláška, bezpečnosť a verejný poriadok. Aj preto už posledné štyri roky pôsobím ako člen komisie životného prostredia a verejného poriadku.
Šport
Veľkú časť môjho života tvorí šport. V Senci som hrával futbal ako žiak aj dorastenec, neskôr som pôsobil aj vo vrcholovom futbale. Od detstva som sa venoval taekwondu a neskôr plážovému futbalu. V týchto športoch som dosiahol tituly majstra Slovenska a v plážovom futbale som dodnes reprezentantom Slovenska. Zároveň som nadšený otužilec za klub Ľadové medvede Senec.
Najvýznamnejšie podujatie, ktoré spoluorganizujem, je Senecká Miniliga — liga v malom futbale. Je to moja srdcová záležitosť. Každú nedeľu, osem mesiacov v roku, hráme malý futbal v areáli Slávia Senec, ktorý pomáhame udržiavať, renovovať a zároveň hľadať možnosti na jeho ďalšie zlepšenie, aj keď je majetkom BSK. V našej lige sa doteraz spojili stovky hráčov a dodnes v nej pravidelne hrá viac ako 250 športových nadšencov. Je to tradícia, ktorú spolu s každým jedným hráčom a fanúšikom roky budujeme, zlepšujeme a posúvame dopredu. Nie je to len o výsledkoch na ihrisku — je to o emóciách, vzťahoch, priateľstvách a väzbách, ktoré presahujú samotný šport.
V oblasti športu podporujem vznik nových ihrísk, hál a všestranných športovísk. Už dnes komunikujem v konkrétnych lokalitách o možnostiach ich vzniku a prepájam príslušné národné zväzy s investormi tak, aby sa reálne zlepšila športová infraštruktúra v meste. Chcem podporiť deti, mládež a projekty, ktoré v Senci skutočne fungujú. Viem, že sa to dá, pretože aj Senecká Miniliga je dôkazom, že keď sa veci robia srdcom a vytrvalo, majú zmysel.
Guláška a jej budúcnosť
Jednou z tém, ktorej sa dlhodobo venujem, je budúcnosť jazera Guláška. Už približne päť rokov prepájam a koordinujem komunikáciu medzi zástupcami viac ako stovky vlastníkov, mestom a dotknutými inštitúciami. Som jedným z iniciátorov, ktorí pomohli vytvoriť územnú štúdiu Gulášky. Jej veľkým prínosom je presné určenie, kadiaľ bude viesť peší chodník a cyklochodník s napojením na budúce verejné pláže určené najmä pre Senčanov.
Mojím cieľom je, aby Guláška zostala predovšetkým miestom pre nás Senčanov, čistým, upraveným a funkčným. So sociálnymi zariadeniami, odpadkovými košmi, verejnými plážami, športoviskami, gastrom aj miestami pre seneckých rybárov. Tak, aby si ju Senčania mohli užívať naplno. Nie miestom, ktoré budú zneužívať ľudia, ktorí tu neplatia dane, jazero si nevážia a nechávajú po sebe neporiadok.
V spolupráci s mestom Senec som odstránil niekoľko čiernych skládok v okolí Gulášky, kde sa nachádzalo veľké množstvo odpadu. Zároveň mám pripravené riešenie, ktoré obmedzí dlhodobé parkovanie cudzích karavanov na mestských pozemkoch a pomôže tento priestor využívať výlučne v prospech Senčanov.
Bezpečnosť
V oblasti bezpečnosti chcem podporiť rozšírenie kamerového systému, posilnenie mestskej polície a väčšiu viditeľnosť aj dostupnosť hliadok v uliciach. Bezpečnosť nie je pre mňa fráza. Je to pocit rodiča, keď dieťa ide samé von. Je to pokoj obyvateľov na sídliskách a v uliciach. Je to poriadok na verejných priestranstvách. A je to téma, ktorej sa chcem vážne venovať.
Ak budem poslancom, chcem byť tak ako aj dnes dostupný ľuďom, počúvať ich a riešiť veci, nie o nich iba hovoriť. Viem, že nie všetko sa dá zmeniť hneď, ale veľa sa dá posunúť, keď je vôľa, komunikácia a ochota pracovať. Senec je môj domov a chcem mu odovzdať naspäť aspoň časť toho, čo mi dal za celý môj život.